Spoločenstvo Cirkvi je pre dušu nemocnica a nie súdna sieň. Neodsudzuje ju za jej prehrešenia, ale udeľuje jej odpustenie hriechov.

To, čo naša modlitba je vypočutá alebo nie, nezávisí na množstve našich slov, ale na vrúcnosti našej duše.

Krstíme aj batoľatá, hoci nie sú poškvrnené hriechmi, aby mohli dostať svätosť, spravodlivosť, synovstvo, dedičstvo, bratstvo s Krstom a účasť na Ňom.

Vari sa anjeli do nás neodlišujú tým, že netúžia po toľkých veciach, po ktorých túžime my? Tak čím menej vecí potrebujeme, tým viac sa im stávame podobní. Čím viac vecí potrebujeme, tým viac sa potápame do pominuteľného života.